Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

Farnosť sv. Ondreja - Voderady


Sv. Otec František:                                                                                    Plače Boh kvôli mne? Je zo mňa sklamaný? Vzdialil som sa od Pána? Koľko mám bôžikov, ktorých sa neviem zbaviť, ktorí ma ZOTROČUJÚ? Zamyslime sa nad sklamaním Boha, ktorý nás stvoril z lásky, a my ideme hľadať lásku, blahobyt, zažiť ju na inom mieste a NEMILUJEME HO.


Objav v pôstnom období sám seba

    Pomaly sa končí zimné obdobie. Záver zimy patrí asi k tým smutnejším obdobiam roka. Cítime únavu, nič nás nevie osloviť, povzniesť. Zimná krása je už niekde v nedohľadne a jarný svit sa k nám ešte nepredral. Asi všetci sa už tešíme na prichádzajúcu jar, keď slnko naberie na svojej intenzite, tráva sa rozzelená, stromy a kvety zakvitnú. Všetko dostane novú silu a impulz do života. Začne sa jednoducho- nový život. Do tohto prelomu ročných období zapadá aj pôstny čas. Je to čas, ktorý so sebou nesie tiež akúsi zádumčivosť, clivosť, niekedy až bolesť. Trvá dosť dlhé obdobie, núti človeka viac premýšľať a zaoberať sa vážnejšími otázkami. Avšak človek, ktorý chce prežiť svoj život plnými dúškami, sa pýta: Neoberá ma práve toto pôstne obdobie o plnosť života? Neodvádza ma od životných radostí? Nevytrháva ma z oázy života a neprenáša ma zbytočne na púšť? Nie je to zbytočné uzatvárať sa do seba a zriekať sa radostí života? Aký ma tento pôstny čas zmysel? A nie je náhodou staromódny? Áno, na pôst sa dá hľadieť aj takýmto spôsobom. Ale pozrime sa na pôst z druhej strany. Je pravda, že pôst sám o sebe by nemal zmysel a cieľ. Ale ak sa vyberieme na pôstnu cestu a budeme po nej vytrvalo kráčať, privedie nás až k vrcholu Kalvárie a dá nám zažiť krásu a veľkosť veľkonočného rána. Práve k tejto veľkonočnej radosti nás chce pôstny čas priviesť. Chce zúročiť a zduchovniť  fašiangovú radosť a obohatiť ju plným obsahom. A tak chce pôst pre všetkých, ktorí sa mu otvoria, znamenať etapu nových impulzov a podnetov. Je to čas, v ktorom môžeme odstrániť nánosy, ktoré nám zostali v duši počas duchovného spánku. Je to obdobie urovnať vzťah s Bohom a ľuďmi. Je to obdobie, ktoré nás chce vytrhnúť z rezignácie sám nad sebou „ Ty už iný nebudeš“. Pokúsme sa o to! Prežime v tomto období nájdenie samých seba za pomoci Boha, cez sv. spoveď, sv. omšu, kajúce pobožnosti a pod.  Pôst nám nechce zobrať životné radosti, ale chce nám  ponúknuť svet omnoho krajší a duchovne plnší. Otvorme sa teda tejto ponuke a vykročme na pôstnu cestu k veľkonočnej plnosti života.     /z archívu/


Klietka

Jeden starší pán farár prišiel raz v jedno nedeľné ráno do kostola a doniesol so sebou hrdzavú, skrivenú starú vtáčiu klietku, ktorú položil vedľa oltára. Viacerí ľudia v údive nadvihli obočie, keď prehovoril:  Včera som sa prechádzal po meste a uvidel oproti chlapca, ktorý niesol túto klietku. Boli v nej tri malé vtáčiky, trasúc sa hladom a strachom.                                   Zastavil som ho a spýtal sa: "Čo to tam máš, synak?"                               " Len pár starých vtákov, " odpovedal.                                                   " Čo chceš s nimi robiť? " spýtal som sa.                                                 "Zobrať ich domov a hrať sa s nimi,"odpovedal. " Budem ich dráždiť, aby sa pobili. Stavím sa, že sa, že to bude zábavné. "
" Ale skôr či neskôr ich budeš mať dosť a prestane ťa to baviť. Čo urobíš potom? "
" Ale, mám aj zopár mačiek, radi si na nich pochutia.“ 
Keď som na moment onemel, zašepkal som "Koľko chceš za tie vtáky, synak?" 
"Čoo??!!! A na čo by vám boli, pán farár? Sú to len obyčajné vtáky z poľa. Ani nespievajú - a vôbec nie sú pekné! " 
"Koľko? "Znovu som sa spýtal. 
Chlapec si ma premeral, ako by som bol bláznivý a povedal: "1000 korún! " 
Siahol som do vrecka a odpočítal peniaze. Na konci aleje, kde bol strom som klietku otvoril a klopaním na mriežku klietky presvedčil vtáčiky, aby vyleteli. To vysvetľuje prítomnosť klietky v kostole. 
V týchto prípadoch by sme sa mali riadiť učením Ježiša Krista:

Jedného dna sa rozprával Ježiš s Diablom. Satan sa práve vrátil z Rajskej záhrady a škodoradostne sa chválil:

" Nuž, Pane, práve som nachytal plný svet ľudí. Nastavil som pascu, starú návnadu, vedel som, že neodolajú. Mám ich všetkých! " 
"Čo s nimi budeš robiť? " spýtal sa Ježiš. 
Satan odpovedal: "Chaa, budem sa zabávať! Budem ich učiť ako sa sobášiť a rozvádzať, naučím ich nevere, naučím ich, ako sa majú nenávidieť a škodiť si, naučím ich klamať a podvádzať priateľov, naučím ich piť, fajčiť a preklínať, naučím ich nevďaku a pohŕdaniu. Naučím ich ako vynájsť zbrane a bomby a navzájom sa zabíjať. Už sa teším na tú zábavu! "

" A čo urobíš potom? " spýtal sa Ježiš.
" Zatratím ich! " hrdo sa vypol Satan.
„Koľko za nich chceš? " spýtal sa Ježiš.
" Hádam by si tých ľudí nechcel ?! Niet v nich ani štipky dobra. Keď si ich vezmeš, budú Ťa len nenávidieť. Napľujú na Teba, budú Ťa preklínať a zabijú ťa!" 
" Čo za nich chceš? " opäť sa opýtal. 
Satan pozrel na Ježiša a zaškeril sa: " Každú Tvoju slzu a všetku Tvoju krv! "
Ježiš povedal:  "Máš ich! " - a zaplatil na kríži. 
Kňaz mlčky zdvihol klietku a otvoril na nej dvierka .
Je smutné, že posielame e-mailom tisícky vtipov a tie sa rozšíria ako požiar, ale keď začneme posielať správy tykajúce sa Krista, ľudia si dvakrát rozmyslia, či ich pošlú ďalej... Nie je smiešne, že keby si tento príbeh mal podať niekomu ďalšiemu, mnohým z tvojho okolia ho radšej nedáš, pretože si nie si istý, čo by si o Tebe pomysleli? Nie je smiešne, ako sa viac trápim tým, čo si o mne pomyslia ľudia, než čo si o mne mysli Boh?

TOPlist